My nehladujeme, ale naše bunky áno.

Kvalitatívna podvýživa – tichá príčina mnohých civilizačných chorôb

Úvod: Prečo jeme viac, ale vyživujeme sa menej – kde je zdroj problému?

Milí priatelia zdravia!

Informácie v tomto článku sú pravdepodobne mnohým z vás známe.        Možno sa medzi vami nájdu aj takí, ktorí o nich síce vedia, ale neuvedomujú si dôsledky. Možno sa medzi vami nájdu aj takí, ktorí o nich síce vedia, uvedomujú si, že čosi sa deje, len ešte nezačali problém riešiť.                    A možno sa medzi vami nájdu aj takí, ktorí o nich nevedia a budú ich čítať prvýkrát.

Tak či tak, v článku nenájdete vymyslené informácie, len holé fakty.           Potvrdené odborníkmi, vedcami. Na základe výskumov trvajúcich už cca 70 rokov.  Mal by ich poznať každý človek, ktorému záleží na zdraví.

Avšak len vedieť o probléme nestačí. Problém treba riešiť. Poskytnem vám také fakty, ktoré pravdepodobne väčšine z vás dajú odpovede na mnohé otázky súvisiace s vašim zdravím. A na záver poradím, ako riešiť tento stav. Nepreskočte prosím na poslednú stranu, oplatí sa čítať postupne.

Na úvod pár všeobecných myšlienok…

Snažíme sa stravovať zdravo, kupujeme bio zeleninu, bio ovocie, sledujeme etikety, zloženie, snažíme sa vyhýbať potravinám, ktoré nie sú práve „priateľské“ pre zdravie človeka. Často býva naša strava kaloricky výdatnejšia, ako by bolo potrebné, no zároveň naše telo, naše bunky hladujú, pretože výživná hodnota stravy je poddimenzovaná.

Nadmerné množstvo kalórií potrebné nie je, zato dostatočné množstvo výživných látok je pre zdravie nevyhnutné.

Strava je na pohľad bohatá a napriek tomu sa cítime unavení, imunita je taká, aká je, rapídne rastie počet a druhy autoimunitných ochorení ( alergie, Crohnova choroba, Ulcerózna kolitída, Diabetes – cukrovka 1. typu…, je ich mnoho desiatok), rastú problémy mladých párov s počatím, trend v každej oblasti je stúpajúci

A problémy sú nielen u dospelých, ale aj u detí. Nikdy nebol taký počet detí s hyperaktivitou, poruchou pozornosti ADHD, autizmom, obezitou, rednutím kostí atď, ako je dnes. A trend je tiež stúpajúci. 

Paralelne s tým rastie počet ďalších civilizačných ochorení, mnohé z nich, ktoré boli pred pár desiatkami rokov typické pre vekovú kategóriu 50 – 60 ročných sú dnes bežné v kategórii 30 ročných.

Nebudem sa ďalej rozpisovať o mnohých problémoch, s ktorými sa stretávam už viac, ako 30 rokov ak nie na dennej, tak určite na týždennej báze, odkedy sa venujem poradenstvu s prírodnými výživovými doplnkami. Na to by tento článok nestačil, bola by potrebná brožúra o desiatkach strán.

Otázka: > Čo sa stalo?

> Kde je príčina?                                                                                                       > Kde je zdroj zhoršujúceho sa zdravia ľudí?                                                    > Ako je možné, že stravy máme dosť, výber je naozaj bohatý a napriek tomu niečo nie je vôbec v poriadku

Odpoveď: Nie je to na tanieri >> je to v pôde

>Čo sa vlastne stalo s pôdou ?

Za posledných 70 rokov intenzívne poľnohospodárstvo, umelé hnojivá, pesticídy, herbicídy… dramaticky zmenili kvalitu pôdy, z ktorej pochádza naša strava. Pôda, ktorá bola kedysi bohatá na minerály, stopové prvky a živé mikroorganizmy, je dnes v mnohých regiónoch sveta vyčerpaná, neustále zaťažovaná a chemicky otravovaná. Chémia likviduje živé kultúry v pôde, čím sa výživná hodnota pôdy dramaticky znižuje.

K tomu sa pridávajú škodliviny z ovzdušia, kyslé dažde, narušená rovnováha v prírode ( suchá, zriedkavé dažde, zimy, keď si pôda mohla „oddýchnuť“, zďaleka nie sú také, aké by príroda potrebovala).

Regenerácia a obnova pôdy, obnova živín v nej, je v zúfalom stave.

ALE! → ak je problém v pôde, tak potom sa to nutne musí prejaviť v celom potravovom reťazci:

Zjednodušene: deficit sa prejavuje a ide „zdola hore“ > od základu až po finálneho konzumenta. Z pôdy > do zeleniny > ovocia > tráv > obilnín – odtiaľ > ku  zvieratám > až k nám ľuďom.

Výživná hodnota v celom potravinovom reťazci je výrazne poddimenzovaná.

A tento DEFICIT sa nutne musí prejaviť na zdraví konzumentov.

Len jeden príklad na „otvorenie očí“: ○~○

Skúste si predstaviť, ako by asi fungovalo auto, u ktorého je predpísaný 100 oktánový benzín ( nazvime to 100% výživných látok), keby v skutočnosti jazdilo na povedzme 70 – 80 oktánový benzín ( 70 – 80% výživných látok)?

V akom zdravotnom stave môže byť, akú odolnosť môže mať človek, ktorý „jazdí“ dlhodobo na 70 – 80 % výživných látok? ( viď tabuľky).

Dokedy to jeho organizmus vydrží?

S akým zdravím, akou imunitou sa narodia deti, ktorých rodičia odovzdajú pri počatí takúto „ deficitnú informáciu / deficitný stav“ bunkám, ktoré idú zakladať nový život?

Vedci sa tomuto problému začali venovať nie náhodou už pred viac, ako 70 rokmi. Vtedy bol však obsah výživných látok v pôde a tým aj v potrave ďaleko vyšší, ako je tomu teraz v dobe tzv. „intenzívneho“ poľnohospodárstva.

Keď som bol malý chlapec, stačilo mi zjesť denne 1 jablko, aby som mal dostatok vitamínu C.   V dnešných jablkách klesol obsah C vitamínu o závratných – 80%! ( údaje máte v tabuľke). Čiže na príjem dostatočného množstva vitamínu C by som ich mal denne zjesť 5! Koľko takých ľudí poznáte, ktorí zjedia denne 5 jabĺk? U pomarančov je to ešte horšie – vtedy stačil 1, dnes len tak-tak je potrebných až 8!

Pozrite si nielen nasledovné údaje, ktoré jasne poukazujú na hlavný zdroj problémov so zdravím, ale hlavne na trend:

A toto bolo v roku 2002 > odvtedy uplynulo ďalšie štvrťstoročie. Myslíte si, že sa to zlepšilo ???

Je známym faktom, že ázijské obyvateľstvo sa stravuje lepšie, ako obyvateľstvo v  ostatných častiach sveta.                                                                                                                               Na popredných miestach v tomto sú Japonci.                                                                         Človek by predpokladal, že u nich bude všetko v poriadku na 100% alebo blízko tomu.

Tú sú výsledky 40 ročných mužov a 40 ročných žien v Japonsku podľa japonskej výživovej normy z roku 2010. Na grafe vonkajší obvod znamená  100% výživných látok, vnútorný = 50%:

Ako vidíte, okrem zopár výživných látok, ostatné sa pohybujú približne okolo 70 – 80%!                  Aj u Japoncov. Žeby aj u nich bola príčina v pôde???  

Nechcem vás unúvať množstvom štatistických údajov. Na záver prehľadu výskumov už len zopár informácií:

Štúdia z University of Texas z roku 2004, ktorá sledovala 43 druhov zeleniny a ovocia, zistila štatisticky významný pokles obsahu bielkovín, vápnika, fosforu, železa, vitamínu B2 a vitamínu C za obdobie od roku 1950 do 1999. Zdroj: Davis DR, Epp MD, Riordan HD. Changes in USDA Food Composition Data for 43 Garden Crops, 1950 to 1999. Journal of the American College of Nutrition, 2004. Dostupné na: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/15637215/

Britské ministerstvo potravinárstva porovnávalo nutričné tabuľky z roku 1940 a 1991 a zaznamenalo pokles obsahu minerálov v zelenine o 20 až 76 percent v závislosti od plodiny. Zdroj: McCance and Widdowson’s The Composition of Foods, porovnanie vydaní 1940 a 1991. Ministry of Agriculture, Fisheries and Food, UK.

Čiže aj keď dnes zjete čerstvý špenát alebo mrkvu…, čokoľvek, dostanete zlomok živín oproti tomu, ktoré by obsahoval ten istý zdroj pred päťdesiatimi rokmi. Jedlo možno vyzerá rovnako, ale výživová hodnota je iná. Žiaľ, podstatne slabšia

Ale to nie je všetko > pridáva sa ďalší zdroj problému:  Chemické látky z iných zdrojov ktoré blokujú to, čo tam ešte zostalo.

Problém nekončí pri málo výživnom jedle.                                                     Pesticídy, ťažké kovy a konzervačné látky, ktoré sa dostávajú do nášho tela spolu s potravou, narúšajú črevnú mikroflóru – tú bránu, cez ktorú sa živiny vstrebávajú do krvi.  

Poškodená črevná mikroflóra znamená, že aj to málo, čo v jedle zostalo, sa  v tele nedokáže správne vstrebať.

Počuli ste už výraz: „Si to, čo ješ“

Nie je náhodou správnejší výraz: „Si to, čo vstrebeš ?“          Naše bunky sú totiž vyživované nie tým, čo zjeme, ale tým, čo telo dokáže spracovať a vstrebať.

Zdravie čriev sa prejavuje aj na zdraví mozgu – srdca a stave imunity ( okolo 70 % buniek zodpovedných za stav našej imunity sa nachádza v črevách)!

Ale to ešte stále nie je všetko > pridáva sa ďalší zdroj problému: Moderný životný štýl.  

Chronický stres, nedostatok spánku a sedavé zamestnanie ďalej zvyšujú spotrebu živín. Napríklad horčík sa vyčerpáva pri každom stresovom impulze – a dnes ho má väčšina ľudí dlhodobo pod optimálnou hladinou.

Výsledok je, že telo je v chronickom deficite nie preto, že by sme jedli zle, ale preto, že celý systém zásobovania buniek je rozbitý na viacerých miestach naraz.

Telo, ktoré hladuje aj keď je plné – napriek tomu žiada viac:

Môže byť jednou z príčin výrazného nárastu obezity a cukrovky II. typu nedostatok živín v pôde?

Je to paradox, ktorý málokto pozná: môžeme jesť dosýta a napriek tomu byť podvyživení. Keď bunkám dlhodobo chýbajú kľúčové živiny, mozog vysiela signál hladu – nie preto, že telo potrebuje viac kalórií, ale preto, že potrebuje viac živín.

Telo sa pokúša nedostatok dohnať množstvom jedla v nádeji, že vo väčšom množstve nájde to, čo mu chýba. Výsledkom je prejedanie a postupné priberanie, nie z nedostatku vôle, ale ako prirodzená reakcia organizmu na chronický deficit.

S tým priamo súvisia aj časté a ťažko ovládateľné chute na sladké. Cukor poskytuje rýchlu energiu – a telo, ktoré je vyčerpané a nedostatočne zásobené, si pýta práve tento zdroj. Nie je to slabosť charakteru. Je to volanie tela o pomoc.

Čo je „Inzulínová hojdačka“ – prečo sladké nikdy nestačí

Keď siahame po sladkom, telo reaguje rýchlo – hladina cukru v krvi stúpne ( dochádza k dočasnej hyperglykémii), na chvíľu sa cítime nabudení a plní energie.                                 Pankreas však okamžite zareaguje vyplavením inzulínu, ktorý cukor z krvi rýchlo odstraňuje.

Výsledok? Hladina cukru klesne pod pôvodnú úroveň ( dochádza k dočasnej hypoglykémii) a o krátky čas sa cítime unavení, podráždení a… opäť máme chuť na sladké.

Tento cyklus sa opakuje znova a znova. A pankreas spolu s vylučovaním inzulínu sú ako „na hojdačke“. Opakujúca sa chuť na sladké nie je to nedostatkom vôle – je to fyziologická pasca, do ktorej telo padá práve vtedy, keď mu chýbajú živiny na stabilnú a dlhodobú energiu.

Mnohí padajú do pasce > „idem riešiť dôsledky – nadváhu, diéty… Na čas sa niečo napraví, po čase sa problém vráti, často mnohokrát.

Problém je v tom, že sa rieši dôsledok a nerieši sa príčina!  

Prírodné  makro a mikro – živiny, ktoré telo potrebuje na reguláciu metabolizmu cukrov, sú pritom presne tými látkami, ktorých má dnešná strava najmenej.

Keď sa bunky začnú správne vyživovať, mnohí ľudia spontánne hlásia zníženie chuti na sladké a postupnú stabilizáciu hmotnosti – bez diét a bez boja s vôľou.

 Kvalitatívna podvýživa buniek – tichý nepriateľ zdravia

Každá bunka v tele potrebuje na správne fungovanie desiatky rôznych živín. Keď niektorá živina chýba, bunka funguje zle – nie dramaticky, nie náhle, ale pomaly a nenápadne.     Táto tichá dysfunkcia sa časom prejaví ako chronická únava, znížená imunita, problémy s kĺbmi, pokožkou, spánkom alebo sústredením.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie trpí viac ako 2 miliardy ľudí na svete nejakým typom nutričného deficitu. Teoreticky je to každý 4. človek. A nejde len o rozvojové krajiny. Tento problém sa rovnako týka bohatých krajín so zdanlivo dostatočnou stravou.

Keď sa kvalitatívna podvýživa buniek ignoruje roky, môže prerásť do závažnejších civilizačných chorôb.

Cukrovka, problémy so srdcovo-cievnym systémom, oslabená imunita, problémy s trávením, pohybovým aparátom, neurologické ochorenia, chronické zápalové stavy – tieto sú jednou z hlavných príčin dominantných srdcovo-cievnych aj nádorových ochorení.

To všetko má okrem iných príčin aj spoločného menovateľa: bunky dlhodobo nedostávajú to, čo potrebujú.    

▼ Riešenie, ktoré dáva zmysel ▼                                   

Ak pôda nedokáže zásobovať rastliny a rastliny nedokážu zásobovať nás tak ako kedysi, logická odpoveď je doplniť chýbajúce živiny z kvalitného prírodného zdroja.

Nie ako módny výstrelok, ale ako rozumnú reakciu na reálny problém.

Dôležité je slovo prírodné.                                                                            Telo rozpoznáva prírodné látky inak ako syntetické – prírodné doplnky obsahujú celý komplex podporných látok, enzýmov a kofaktorov, ktoré zvyšujú vstrebateľnosť a účinnosť.                 Syntetická náhrada je ako fotokópia originálu – vyzerá podobne, chemický vzorec je rovnaký, ale nefunguje rovnako.

Pred vyše 30 rokmi som ako aktívny športovec cítil, že samotná kvalitná strava nestačí. Hľadal som doplnky, ktoré podporia organizmus. Vtedy ešte nebol internet, nebolo toľko informácií, ako teraz. Preto som hľadal, experimentoval, skúšal.

Spokojnosť však bola minimálna hlavne preto, lebo som si doplnky kupoval „hore – dole“ bez jasného systému a nepozeral som zo začiatku ani na to, či sú syntetické alebo prírodné.                      Skrátka, správal som sa na základe minima dostupných informácií, ako vtedy väčšina bežných ľudí. Nemal som sa s kým poradiť a tak to aj vyzeralo.

Výrazný zlom v pozitívnom smere a posun vpred nastal až vtedy, keď som sa s trochou šťastia stretol s firmou, ktorá ponúkala a dodnes ponúka, ucelený komplexný program podpory zdravia prírodnými produktami z čistých zdrojov, bioprostredia.                                                                                       Desiatky rokov spolupracuje s najlepšími svetovými vedeckými kapacitami, odborníkmi, lekármi a na produkty poskytuje 100% záruku spokojnosti.

Moje vlastné výsledky, výsledky v rodine, príbuzenstve, informácie zo sveta, na pravidelných školeniach atď. ma inšpirovali k tomu, aby som informácie o tom, ako môžu žiť ľudia zdravší lepší život, šíril ďalej.   

Za 30 rokov práce s prírodnými výživovými doplnkami som videl, aký rozdiel robí správne zvolený, kvalitný prírodný doplnok v porovnaní s lacnou syntetickou alternatívou.    Výsledky sú jednoducho iné.               Výsledky sú jednoducho podstatne lepšie.

A dovoľte vlastnú poznámku: Po tých 30 rokoch som presvedčený, že prírodné výživové doplnky v dnešnej dobe užívať je určite potrebné a tvrdím, že aj nevyhnutné.                                      Myslím si, že výsledky výskumov a nepriaznivý trend hovoria jasnou rečou.

Fungovať s deficitom výživných látok sa nejakú dobu dá. Ale načo riskovať pritom zbytočné problémy ???

Nezabúdajme na to, že príroda vždy „vystaví účet !“

Predísť problémom je rozumnejšie, ako ich hasiť vtedy, keď v organizme nastanú nezvratné zmeny.         Totiž mnohonásobok toho, čo človek „ušetril“ na prevencii, musí potom vydať na hasenie problémov. A často je už neskoro.

▼ Čo s tým môžete urobiť práve vy ▼

>Všetko máte vo vlastných rukách. Je len na vás, ako sa rozhodnete.  

>Ak sa rozhodnete tento stav riešiť a hľadáte správnu cestu, rád vás budem na tejto ceste sprevádzať až do cieľa. 

>Ale skôr, než na túto cestu nastúpite, je potrebné uvedomiť si, že:

>Každý z nás má iné potreby, iný zdravotný stav a iné ciele.

>To, čo pomohlo jednému, nemusí byť správne pre druhého.

>Preto je dôležité pristupovať k výberu doplnkov individuálne.

>Nie podľa reklamy alebo odporúčania suseda.

>Ak sa chcete dozvedieť, čo by veľmi pravdepodobne pomohlo práve vám a ako to doplniť správne a ekonomicky, rád vám pomôžem na bezplatnej osobnej konzultácii.

>Vyplnením krátkeho dotazníka pred konzultáciou si môžete správny štart a spoluprácu urýchliť

>Bez záväzkov, bez tlaku – len konkrétne odpovede na váš stav, vaše otázky, vašu situáciu.

>Cieľom je nájsť to správne riešenie, vďaka ktorému budú vami očakávané výsledky stabilné a dlhodobé.